hour minute

Súčasnosť

POLOHA


Absolútna: 48° 57's.g.š., 21° 10'v.g.d.

Leží asi 10 km JZ od Prešova.

Rozloha intravilánu je vyše 28 ha a extravilánu vyše 293 ha (spolu 321 ha) leží v nadmorskej výške 300 - 305 m.n.m., najvyšší bod sa nachádza na severnom cípe katastra, pri hranici s obcou Rokycany, vrch Dúbrava, ktorý má 469 m (niektoré mapy udávajú i 468,8 m, či 482 m).

Najnižší bod leží v najjužnejšom cípe katastra, pri hraniciach s obcou Janov, má 293 m.n.m.


GEORELIÉF


Na základe geomorfologického členenia Slovenska podľa Mazúra, E. a Lukniša, M. (1980) možno územie katastra obce zaradiť nasledovne:

Sústava: Alpsko- Himalájska

Podsústava: Karpaty

Provincia: Západné Karpaty

Subprovincia: Vonkajšie západné Karpaty

Oblasť: Podhôľno – magurská

Podooblasť: Šarišská vrchovina

Geomorfologická jednotka: Sedlická brázda

 

GEOLÓGIA


Podľa Grossa, P. a kol. (1999), väčšinu územia zaberajú jemnozrnné pieskovce a siltovce. V najvyššej časti katastra je to konglomerátový flyš a v oblasti potokov a rieky Svinky na juhu sú to fluviálne sedimenty, severne od nich fluviálne piesčité štrky a štrky a takisto nerozlíšené svahové hliny a sutiny. Len malú časť zaberajú zlepence a sklzové telesá.

Prevládajú teda pieskovcové vrstvy vnútro – karpatského paleogénu.

Nenachádza sa tu žiadne ložisko nerastných surovín.

 

KLÍMA


Lapin, M. a kol. (2002) zaraďujú skúmanú obec do klimatickej oblasti: mierne teplá (M) – okrsok M3: mierne teplý, mierne vlhký, pahorkatinový až vrchovinný.

Je typická týmito klimatickými znakmi:

júlový priemer teploty 16°C (s denným maximom teploty vzduchu ≥ 25oC), priemerne menej ako 50 letných dní (LD), Končekov index zavlaženia = 0 – 60 (mierne vlhká oblasť), do 500 m.n.m.

Lapin, M. – Tekušová, M. (2002) udávajú, že Bzenov má priemerne inverznú polohu.

Ohľadne Šarišskej vrchoviny je podľa Harčára, J. (1972) v ročnom priemere i v ročných obdobiach prevládajúci severný a severozápadný vietor, miestami orografickými pomermi stočený k severovýchodnému smeru.

 

VODSTVO


Hlavný hydrogeologický región, podľa Malíka, P. – Švastu, J. (2002), v ktorom leží obec Bzenov je paleogén povodia Svinky s puklinovým typom priepustnosti.

Harčár, J. (1972) opisuje, že Svinka je po Toryse druhým najvýznamnejším tokom

v Šarišskej vrchovine. Vzniká sútokom Veľkej a Malej Svinky v Kojaticiach. Veľká Svinka pramení v Branisku, Malá Svinka v centrálnej časti Bachurne. Svinka počnúc

od Kojatíc po Rokycany tečie južným smerom, odtiaľ až po vyústenie do Hornádu v Kysaku si udržuje prevažne JV smer. Okrem iných priberá z pravej strany v Bzenove potok tečúci z Cemjaty. Odvodňuje značnú časť Šarišskej vrchoviny, o ploche povodia cca 311 km2.

Cez kataster pretekajú jej 3 prítoky, a to sprava Hlboký potok a zľava Bzenovský a tiež ešte malý nepomenovaný potok. Sú zbernými potokmi dažďovej vody z okolitých strání Svinky. Prirodzeným spôsobom zmierňujú eróznu činnosť vody.

V intraviláne sa vyskytujú ešte i dve jazierka – prírodné jazero v hlbočine lesa

za školou. Pomocou priepustku voda odteká do nemenovaného potoka.

Na jeho toku smerom do dediny sa nachádza aj 2. jazierko vytvorené hrádzou, je asi

50 m dlhé, 15 m široké a v priemere asi 1,5 m hlboké.

Na území Bzenova nebol doteraz nájdený žiadny významnejší prameň minerálnej vody.

V širšom okolí a celkovo na území Šarišskej vrchoviny je pomerne veľký počet minerálnych prameňov. Podľa Harčára, J. (1972) sú však väčšinou nepatrných výdatností a nízkej mineralizácie. Na Cemjate, v Brežanoch, v oblasti Fiľov pri Bajerove a v doline Chujavky (prameň nazvaný Kvašná voda) sa nachádzajú menšie pramene kyseliek. Sú vodami kalcium bikarbonátového typu. Tie sú vadózne, obohatené o CO2.

Niekdajšie miestne kúpele na Cemjate sú zrušené, v pavilónoch je dom dôchodcov.

Rieka Svinka patrí do čiastkového povodia Hornádu.

Výskyt maximálnych kulminačných prietokov bol zaznamenaný v júni a zväčša tiež v apríli. Minimálne priemerné denné prietoky sa vyskytujú v rôznych mesiacoch (január, júl, október, december).

PÔDY


Pôdnu charakteristiku pre územie Šarišskej vrchoviny vypracoval Harčár, J. (1972). Vymedzil tu makrotyp horských hnedých lesných pôd ako pôdnogeografickú horskú oblasť v členitom reliéfe, prechodnej miernej klímy a listnatých a zmiešaných lesov. Prírodné podmienky, najmä substrát a geomorfológia, tu podmienili rôzne pôdotvorné procesy. Vznikli tu hnedozeme, hnedé lesné pôdy, rendziny a na údolných nivách (napr. Svinky) pod vplyvom podzemnej vody nivné pôdy.

Z hľadiska pôdnych druhov, dominujú najmä stredne ťažké pôdy – ľahšie.

Z hľadiska skeletnatosti majú najväčšie zastúpenie silne skeletnaté pôdy. v okolí rieky sú pôdy bez skeletu.

Oblasti s najväčšou svahovitosťou takmer kopírujú miesta najväčšej erózie, oblastí nechránených vegetáciou. Na väčšine územia je extrémna a spôsobená hlavne odlesňovaním a pasením dobytka v minulým obdobiach. Tieto oblasti zaberajú najmä polia. V blízkosti intravilánu je stredná až silná a pri rieke je to bez erózie.

Veľa práce bude pri zatrávňovaní pôdy ohrozenej vodnou eróziou, pri výsadbe zelene vôbec, ako prirodzeného spôsobu obnovy ekologickej stability a revitalizácie krajiny.

Podľa Bieleka, P., 2002 je na väčšine územia nepoľnohospodárska pôda. Pri rieke zase nízky (< 1,8%) až stredný (1,8 – 2,3%) obsah humusu.

pH pôd je podľa Čurlíka, J. – Šefčíka, P., 2002, slabo až stredne kyslé.

 

VEGETAČNÉ POMERY


Podľa fytogeografického členenia SR, ako uvádza Futák, J. (1991) zaraďujeme územie Bzenova do fytogeografickej oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale), okresu Východné Beskydy a podokresu Šarišská vrchovina.

Z pohľadu nadmorskej výšky patrí Bzenov do dubovo – bukového lesného vegetačného stupňa (do 550 m). Územie po okrajoch lemuje pásmo listnatých (hlavne S územia), miestami zmiešaných (stred a SV) až ihličnatých (malá časť na V) lesov.

Obec je areálom prirodzeného rozšírenia buka lesného (Fagus sylvatica). Spolu s dubom zimným (Quercus petrea) tvorí podiel 24% z celkovej plochy lesov.

Z hľadiska fytogeograficko – vegetačného členenia, podľa Plesníka, P. (2002) leží územie obce v:

dubová zóna - horská podzóna - flyšová oblasť - Šarišská vrchovina.

Okrem toho Harčár, J. (1972) ešte uvádza, že v dolinách Svinky a Sopotnice,

na karbonatických horninách sa vyskytuje vápencová vegetácia, ktorá tu prenikla z doliny Hornádu na teplomilné, suché a skalnatejšie stanovištia Šarišskej vrchoviny.

Po fytogeografickej stránke je toto územie pomerne zložité.

Od dávnych dôb sa tu stretávali elementy odchýlne a geneticko – historicky rozdielne. Činnosť človeka sa tu okrem iného výrazne prejavuje aj na charaktere fytocenóz.

V rokoch 2008-2009 tu bol zaznamenaný i jeden chránený druh Epipactis muelleri na území zmiešaného lesa a tu taktiež ďalší z čeľade vstavačovitých Neottia nidus-avis.

Podiel liečivých rastlín z celkového počtu druhov zo všetkých biotopov je podľa vedených záznamov 33,5 %.

Podiel inváznych druhov počtom predstavuje úroveň 9%. Toto percento síce alarmujúce nie je, no plošne zaberajú tieto druhy o niečo vyššiu hodnotu, čo už je signálom, že sa v každom prípade treba zaoberať i týmto problémom a pokúšať sa zbaviť ho všetkými dostupnými prostriedkami, a to už aj z dôvodu, že v hodnotenom území bola registrovaná prítomnosť inváznych druhov (Solidago gigantea a Reynoutria japonica), ktoré sa majú podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. odstraňovať.

 

ŽIVOČÍŠSTVO


V rámci zoogeografického členenia, v oblasti terestrického biocyklu, možno Bzenov zaradiť do provincie listnatých lesov - podkarpatský úsek.

A čo sa týka zoogeografického členenia, v oblasti limnického biocyklu, patrí Bzenov do pontokaspickej provincie - potiský okres: slanská a latorická časť.

Zo živočíšstva tu možno stretnúť jarabicu poľnú /Perdix perdix/, bažanta obyčajného /Phasianus colchicus/, kačicu divú /Anas plathyrynchos/, myšiaka hôrneho /Buteo buteo/, líšku obyčajnú /Vulpes vulpes/, jeleňa obyčajného /Cervus elaphus/, srnca hôrneho /Capreolus capreolus/, sviňu divú /Sus scrofa/ a ojedinele aj zajaca poľného /Lepus europaeus/, či mačku divú /Felis silvestris/. Z ďalších je to napr. jašterica obyčajná (Lacerta agilis), jašterica živorodá (Lacerta vivipara), slepúch lámavý (Anguis fragilis), myšiak hôrny (Buteo buteo), kukučka obyčajná (Cuculus canorus), sojka obyčajná (Garrulus glandarius), škorec obyčajný (Sturnus vulgaris), vlha obyčajná (Oriolus oriolus), sýkorka (Parus), drozd (Turdus) a samozrejme mnohé iné druhy z triedy vtákov, či z hlodavcov a iných cicavcov typických pre miestne lesné i lúčne, či vodné spoločenstvá.

 

OCHRANA PRÍRODY


Podľa regionálneho územného systému ekologickej stability RÚSES, nad Bzenovom, severne od budovy ZŠ, smerom k bzenovskému potoku do katastrálneho územia zasahuje biocentrum Stredný hrb, regionálneho významu. Takého významu je i biokoridor pozdĺž toku Svinky. Z hľadiska ochrany prírody je tomuto koridoru potrebné venovať zvýšenú pozornosť, pretože je viazaný na hodnotnú a druhovo vzácnu živočíšnu i rastlinnú zložku. Plánované zásahy je preto potrebné konzultovať so Štátnou ochranou prírody.

Prvky vyššieho významu ÚSES sa v katastri Bzenova nenachádzajú.

Na miestnej úrovni sa ešte navrhujú 3 biocentrá miestneho významu, ktoré obkolesujú vrch Rokytová (s najvyšším bodom 405 m.n.m.), a to medzi bzenovským potokom a nemenovaným potokom pretekajúci medzi školou a budovou telekomunikácií. Sú to miesta s charakteristickou flórou a faunou.

Ďalej ďalší biokoridor miestneho významu v smere toku Borsučieho potoka.

Jazierka sa tiež plánujú zaradiť ako biocentrá na miestnej úrovni. Z hľadiska ÚSES zabraňujú vodnej erózii v danom okolí a nedovolia rýchlemu odtoku vody z katastrálneho územia, čiže slúžia ako rezerva v čase sucha.

Vplývajú i na zvyšovanie vlhkosti a celkovú sviežosť vzduchu. Ich vyústenie do potoka sprevádza trieštenie vody, ktoré je, okrem bohatej pobrežnej vegetácie, významným zdrojom ionizácie a kyslíkových iónov v prírode, čo prispieva k celkovej fyzickej i psychickej pohode obyvateľov.

OBYVATEĽSTVO


V súčasnosti žije v obci 720 obyvateľov.

Vývoj počtu obyvateľov pre obec Bzenov:

 

rok 1869 1890 1910 1930 1948 1970 1991 1996 2000
počet obyvateľov 221 240 304 253 292 384 557 703 727


Podľa sčítania obyvateľstva z r. 2001 žilo v obci 728 obyvateľov, z toho 350 mužov a 378 žien.

 

CESTOVNÝ RUCH


Momentálne sa táto sféra veľmi nerozvíja, a to hlavne kvôli nedostatku financií, i keď prírodné danosti územia poskytujú možnosti pre: turistiku, vyznačenie cyklistických trás (Bzenov je už súčasťou cyklistického areálu) pre horskú cyklistiku, vyznačenie trás k minerálnym prameňom (Bzenov – Kvašná voda alebo Bzenov – Borkut a pod.), v zimnom období bežecké trasy na lyžiach, jazierka na rekreáciu a rybolov.

Záhradkárska kolónia neďaleko obce slúži ako víkendová rekreácia pre obyvateľov Prešova.

Z hľadiska materiálno – technickej základne cestovného ruchu ponúka obec turistickú ubytovňu, ubytovacie zariadenie s kapacitou 24 miest v budove ZŠ, kultúrno – osvetové zariadenie, ľadovú plochu, tenisový kurt.

V susednej obci Janov je vybudovaný lyžiarsky vlek.

Bzenov je záchytnou , či východiskovou obcou, keďže je prvou vstupnou obcou do regiónu Čierna hora, smerom od Prešova. Je vzdialená cca 15 min cesty autom od tohto mesta a tiež je s ním spojená MHD prepravou. Táto výhodná poloha dáva možnosti napr. pre športové a rekreačné ponuky Prešovu. 

KULTÚRNE PAMIATKY


Z kultúrnych pamiatok miestneho významu sa zachoval rímskokatolícky kostol sv. Andreja apoštola. Je to barokový kostolík z r. 1746, obnovený roku 1928. Polygonálne zakončená stavba je bez veže a v interiéri je krytá rovným stropom. Hladké fasády sú členené oválnymi oknami, štítové priečelie má veľký polkruhový štít a vstupný portál. Nad vstupným portálom s ušnicovou šambránou a supraporte rímsou je okrúhle okno. Po stranách a vo vrchole priečelia sa nachádza pôvodná sgrafitová ornamentika, dnes už sotva viditeľná. Hlavný oltár je barokový zo začiatku 18. stor. V strede drevenej stĺpovej architektúry je obraz sv. Andreja apoštola z 20.stor. Voľné obrazy ružencovej Panny Márie a sv. Michala archanjela sú od V. Smolku z r. 1930.
Pohrebná kaplnka, ktorá bola zbúraná, bola neogotická z čias okolo roku 1900. Predstavovala malú stavbu na pôdoryse gréckeho kríža so strešnou vežičkou nad krížením. Na trojhranných štítoch ramien kríža boli krížové kvety. Strešná vežička bola riešená na spôsob gotických sanktusníkov.
Z kostolíka pochádza i historicky cenná krstiteľnica zhruba zo 17. storočia.Za ním stojí na cintoríne zvonica so vzácnymi zvonami - zvon GEORG a zvon sv.
Ondreja. Fotografie v Hlavnom menu - Fotogaléria.
Kostolík stojí na začiatku starej zástavby obce po ľavej strane vstupu do obce smerom
od Prešova. V súčasnosti slúži ako Dom nádeje/ smútku (zrekonštruovaný 3.11.2002).

V strede obce je novovystavaný pomerne veľký moderný rímsko – katolícky kostol sv. Ondreja na elipsovitom pôdoryse, úplne svojpomocne. Posvätený bol 7.11.1999 a tvorí dominantu obce na vyvýšenom mieste, ktorá sa uplatňuje v jej krajinnom obraze. Je súčasťou centra obce s verejnom zeleňou, lavičkami a ďalšími stavbami, ako je OcÚ.Ako dominanta kostola slúži freska ukrižovania sv. Ondreja, dielo Doc., akad. mal. Dušana Srvátku.

V knihe stratené Slovenské poklady II. nájdete fakty o Bzenovských obrazoch (Fotogaléria).

V múzeu výtvarných umení v Budapešti vystavujú oltárne obrazy zo Bzenova z polovice 15. storočia. Tieto boli zapožičané na výstavu a ostali v Budapešti. 


Údaje boli vybrané z prác Komplexná geografická charakteristika obce Bzenov (seminárna práca z Mikrogeografie) - rok 2007 a Flóra vybraných biotopov obce Bzenov (diplomová práca z Ekológie) - rok 2009. Autor: Lucia Sykorová

Normal 0 21 false false false MicrosoftInternetExplorer4

VEGETAČNÉ POMERY

Podľa fytogeografického členenia SR, ako uvádza Futák, J. (1991) zaraďujeme územie Bzenova do fytogeografickej oblasti západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), obvodu východobeskydskej flóry (Beschidicum orientale), okresu Východné Beskydy a podokresu Šarišská vrchovina.

Z pohľadu nadmorskej výšky patrí Bzenov do dubovo – bukového lesného vegetačného stupňa (do 550 m). Územie po okrajoch lemuje pásmo listnatých (hlavne S územia), miestami zmiešaných (stred a SV) až ihličnatých (malá časť na V) lesov.

Obec je areálom prirodzeného rozšírenia buka lesného (Fagus sylvatica). Spolu s dubom zimným (Quercus petrea) tvorí podiel 24% z celkovej plochy lesov.

Z hľadiska fytogeograficko – vegetačného členenia, podľa Plesníka, P. (2002) leží územie obce v:

dubová zóna - horská podzóna - flyšová oblasť - Šarišská vrchovina.

Okrem toho Harčár, J. (1972) ešte uvádza, že v dolinách Svinky a Sopotnice,

na karbonatických horninách sa vyskytuje vápencová vegetácia, ktorá tu prenikla z doliny Hornádu na teplomilné, suché a skalnatejšie stanovištia Šarišskej vrchoviny.

Po fytogeografickej stránke je toto územie pomerne zložité.

Od dávnych dôb sa tu stretávali elementy odchýlne a geneticko – historicky rozdielne. Činnosť človeka sa tu okrem iného výrazne prejavuje aj na charaktere fytocenóz.

V rokoch 2008-2009 tu bol zaznamenaný i jeden chránený druh Epipactis muelleri na území zmiešaného lesa a tu taktiež ďalší z čeľade vstavačovitých Neottia nidus-avis.

Podiel liečivých rastlín z celkového počtu druhov zo všetkých biotopov je podľa vedených záznamov 33,5 %.

Podiel inváznych druhov počtom predstavuje úroveň 9%. Toto percento síce alarmujúce nie je, no plošne zaberajú tieto druhy o niečo vyššiu hodnotu, čo už je signálom, že sa v každom prípade treba zaoberať i týmto problémom a pokúšať sa zbaviť ho všetkými dostupnými prostriedkami, a to už aj z dôvodu, že v hodnotenom území bola registrovaná prítomnosť inváznych druhov (Solidago gigantea a Reynoutria japonica), ktoré sa majú podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z. odstraňovať.

 

Počasie

Úradné hodiny:

Po: 08.00 - 12.00, 13.00 - 15.00

Ut: 07.30 - 12.00, 13.00 - 14.00

St: 08.00 - 12.00, 13.00 - 16.00

Št: 07.30 - 12.00, 13.00 - 15.00

Pi: 07.30 - 12.00, 13.00 - 14.00

Adresa obecného úradu:

Obecný úrad
Bzenov 38
O82 42 Bzenov

bzenov@onlinenet.sk
+421 51 779 63 37
mobil: 0918 613 423

Matričný úrad

Úradné hodiny:

Ut: 08.00 - 12.00, 13.00 - 14.00

Št: 08.00 - 12.30, 13.00 - 14.45

Zverejňovanie

Počet prístupov

TOPlist